|
|
Využití vibrační spektroskopie při studiu interakce huminových látek s organickými ionty.
Stehlíková, Kristína ; Enev, Vojtěch (oponent) ; Sedláček, Petr (vedoucí práce)
Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce bolo overiť potenciál využitia vibračnej spektroskopie pri štúdiu interakcií humínových látok s organickými iónmi. Za modelové humínové látky boli zvolené nemodifikované (HK) a metylované humínové kyseliny (mHK) a zástupcov organických iónov tvorili metylénová modrá, rhodamin 6G a Septonex. V prvom rade bola zvolená vhodná technika infračervenej spektroskopie. Výsledky optimalizačných meraní ukázali, že najrozlíšenejšie spektrá je možné získať pomocou DRIFTS techniky. V ďalšej časti práce bol pomocou tejto techniky sledovaný vplyv metylácie na štruktúru humínových kyselín, pričom v spektrách mHK boli oproti nemodifikovaným humínovým kyselinám zaznamenané podstatné rozdiely. Nakoniec boli sledované zmeny v spektrách komplexov humínových kyselín s organickými iónmi oproti spektrám pripravených slepých vzoriek. Bolo zistené, že spektrá komplexov nie sú len obyčajným súčtom spektier jednotlivých čistých látok, ale boli v nich zaznamenané aj posuny a zmeny intenzity rôznych absorpčných pásov, čo značí, že v komplexoch hrali dôležitú rolu aj nekovalentné interakcie. Ukázalo sa, že infračervená spektroskopia je využiteľná pre skúmanie týchto interakcií.
|
|
|
Regulace produkce lipidů a lipidických metabolitů u kvasinek
Rapta, Marek ; Breierová, Emília (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
U oleogénnych kvasiniek dochádza za vhodných podmienok k nadprodukcii a následnej akumulácii lipidov a lipidických látok. Touto vlastnosťou sa vyznačujú aj červené kvasinky, ktoré okrem lipidov produkujú aj karotenoidy – prírodné pigmenty využívané v potravinár-stve a doplnkoch stravy. Práca bola zameraná na skríning produkčných vlastností kmeňov Cystofilobasidium capitatum, Rhodotorula glutinis, Sporobolomyces roseus a Sporobolomy-ces shibatanus. Ako zdroje uhlíka boli zvolené glukóza a glycerol ako odpadný produkt pri produkcii biopalív. Najlepšie produkčné vlastnosti sa prejavili pri kmeňoch Cystofilobasidium capitatum a Rhodotorula glutinis. Pri nich došlo k zvýšeniu akumulovaných lipidov za súčasnej produkcie vyšších koncentrácii karotenoidov. Kmene boli testované metódou FTIR spektroskopie, ktorá umožňuje vysokovýkonnú, nenáročnú a presnú analýzu.
|
|
|
Možnosti využití vibrační spektroskopie při studiu interakcí přírodní organické hmoty s modelovými polutanty
Stehlíková, Kristína ; Enev, Vojtěch (oponent) ; Sedláček, Petr (vedoucí práce)
Hlavným cieľom tejto diplomovej práce bolo overenie potenciálu využitia pokročilých techník spracovania infračervených spektier, konkrétne analýzy hlavných komponentov (PCA), za účelom sledovania interakcií prírodnej organickej hmoty s organickými polutantmi. Prírodná organická hmota bola reprezentovaná štandardom humínových kyselín IHSS Leonardite a za zástupcov organických iónov boli zvolené aromatické farbivá metylénová modrá a Rhodamin 6G a tiež alifatická látka Septonex. Ich interakcie boli potom sledované pomocou infračervenej spektroskopie, ktorej využitie pre tento účel bolo overené v mojej bakalárskej práci. Na získané infračervené spektrá vytvorených komplexov a pripravených slepých vzoriek bola napokon aplikovaná analýza hlavných komponentov, ktorá pomohla odhaliť spektrálne zmeny na prvý pohľad nerozoznateľné v samotných spektrách. Bolo zistené, že najpravdepodobnejším mechanizmom interakcie humínových kyselín s aromatickými polutantmi sú - interakcie, zatiaľ čo pri viazaní alifatických látok je predpokladaná elektrostatická povaha interakcie.
|
|
|
Využití vibrační spektroskopie při studiu interakce huminových látek s organickými ionty.
Stehlíková, Kristína ; Enev, Vojtěch (oponent) ; Sedláček, Petr (vedoucí práce)
Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce bolo overiť potenciál využitia vibračnej spektroskopie pri štúdiu interakcií humínových látok s organickými iónmi. Za modelové humínové látky boli zvolené nemodifikované (HK) a metylované humínové kyseliny (mHK) a zástupcov organických iónov tvorili metylénová modrá, rhodamin 6G a Septonex. V prvom rade bola zvolená vhodná technika infračervenej spektroskopie. Výsledky optimalizačných meraní ukázali, že najrozlíšenejšie spektrá je možné získať pomocou DRIFTS techniky. V ďalšej časti práce bol pomocou tejto techniky sledovaný vplyv metylácie na štruktúru humínových kyselín, pričom v spektrách mHK boli oproti nemodifikovaným humínovým kyselinám zaznamenané podstatné rozdiely. Nakoniec boli sledované zmeny v spektrách komplexov humínových kyselín s organickými iónmi oproti spektrám pripravených slepých vzoriek. Bolo zistené, že spektrá komplexov nie sú len obyčajným súčtom spektier jednotlivých čistých látok, ale boli v nich zaznamenané aj posuny a zmeny intenzity rôznych absorpčných pásov, čo značí, že v komplexoch hrali dôležitú rolu aj nekovalentné interakcie. Ukázalo sa, že infračervená spektroskopia je využiteľná pre skúmanie týchto interakcií.
|
|
|
Regulace produkce lipidů a lipidických metabolitů u kvasinek
Rapta, Marek ; Breierová, Emília (oponent) ; Márová, Ivana (vedoucí práce)
U oleogénnych kvasiniek dochádza za vhodných podmienok k nadprodukcii a následnej akumulácii lipidov a lipidických látok. Touto vlastnosťou sa vyznačujú aj červené kvasinky, ktoré okrem lipidov produkujú aj karotenoidy – prírodné pigmenty využívané v potravinár-stve a doplnkoch stravy. Práca bola zameraná na skríning produkčných vlastností kmeňov Cystofilobasidium capitatum, Rhodotorula glutinis, Sporobolomyces roseus a Sporobolomy-ces shibatanus. Ako zdroje uhlíka boli zvolené glukóza a glycerol ako odpadný produkt pri produkcii biopalív. Najlepšie produkčné vlastnosti sa prejavili pri kmeňoch Cystofilobasidium capitatum a Rhodotorula glutinis. Pri nich došlo k zvýšeniu akumulovaných lipidov za súčasnej produkcie vyšších koncentrácii karotenoidov. Kmene boli testované metódou FTIR spektroskopie, ktorá umožňuje vysokovýkonnú, nenáročnú a presnú analýzu.
|
host ::
RSS.